Už Prokopius z Cesaree upozorňoval na veľkú demokratickosť slovanskej spoločnosti a cisár Mauricius zašiel ešte ďalej, keď hovoril priamo o "anarchii". Podľa niektorých etnografických prác z 19. storočia si žena ešte udržovala svoje postavenie v spoločenskej štruktúre. Vedľa otca či hlavy veľkej slovanskej rodiny zvolenej z mužského osadenstva tu totiž nájdeme aj hlavu ženskú, domačicu v Srbsku, domakinu v Bulharsku a chozjajku alebo bolžuku v Rusku. Domačica alebo bolžuka býva väčšinou manželka hlavy rodiny. V niektorých prípadoch, ale len v Srbsku, býva zvolená samostatne ženami a rozhodne nepodlieha autorite domačina. V niektorých starých prísloviach býva zdôraznená úloha ženy, predovšetkým pokiaľ ide o okolie domu. Ešte nedávno sa napríklad medzi Kašubmi hovorilo: "Muž je hlavou rodiny a žena jej krkom: krk otáča hlavou podľa svojho". Nesmieme zabúdať na ekonomický význam, aký má žena vo východoslovanských krajinách, kde je ochotná vykonávať tvrdé, namáhavé práce, ktoré inde bývajú určené výhradne mužom.

K tým právomociam domačice, ktoré majú pravdepodobne svoje korene vo svojej dávnej minulosti, patrí zrejme rozhodovanie o sobášoch detí. Prosby k matke, tete alebo staršej sestre, aby vybrala najvhodnejšieho ženícha či nevestu, sú doložené prakticky vo všetkých častiach slovanského sveta, od juhu po východ i západ. Fakt, že tento druh právomoci mužské osoby nemajú, by mohol byť naopak vysvetľovaný ako akási vyššia forma moci v rukách žien oproti mužom v staroslovanskej spoločnosti. Existujú aj doklady o tom, že po domačinovej alebo bolžakovej smrti zaujala jeho miesto vdova a to nielen na krátku dobu a nielen v riadení domácnosti, ako by bolo prípustné napríklad v rímskom práve. Opačný prípad, kedy by manžel nahradil domačicu neprichádzal do úvahy, alebo aspoň o tom niesu žiadne záznamy.

Takáto nevyvážená forma demokracie bola predovšetkým výsledkom magickej úcty, ktorej sa tešila žena ako symbol plodnosti. Mimochodom, ešte v nedávnych časoch bola za manželku považovaná iba tá žena, ktorá aspoň raz porodila, teda splodila nový život. Žena ako taká nemohla zostať neproduktívna, rovnako ako pole a rovnako ako je to u iných kultúr sveta. Slovanskej žene sa tolerovalo, ba dokonca bola k tomu priamo vyzývaná, aby na svojom lôžku prijímala mužov, ktorí by jej nahradili právoplatného manžela v prípade jeho choroby, impotencie, alebo neprítomnosti.

1. Sexuálny život starých Slovanov - Úvod
2. Sexuálny život starých Slovanov - Na počiatku bola takisto žena
3. Sexuálny život starých Slovanov - Cudzoložstvo, vernosť
4. Sexuálny život starých Slovanov - Predmanželský sexuálny život a prosebné rituály
5. Sexuálny život starých Slovanov - Represívne zásahy proti tradičným zvykom

Pridajte komentár ako prvý

Pridávať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Zaregistrujte sa, alebo sa prihláste.

Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6
AkoComment © Copyright 2004 by Arthur Konze - www.mamboportal.com
All right reserved