Typ morálky, ktorý pochádza zo Stredného východu a po Európe sa rozšíril prostredníctvom kresťanstva, sa začína šíriť aj na vidieku a postupne zasiahne aj tie najvzdialenejšie miesta od nových centier. Sexuálny akt nebýval u mladých ľudí v predkresťanskej dobe znakom hriechu. Stretnutím rôznych mentalít sa vytvorila situácia, v ktorej sa na jednej strane cirkvi nikdy nepodarí do základu vymiesť chuť k predmanželským stykom, na druhej strane sa však bude do spoločnosti stále viac vkrádať pocit hriechu a zvyky sa narušia.

Počínajúc 18. storočím budú strety kultúr čím ďalej tým tvrdšie. Do Volyňska a na Ukrajinu sú povolané žandárske hliadky, ktoré majú dohliadať na dediny a zabrániť mladým sa schádzať. V Srbsku od roku 1833 hrozí knieža Miloš v rôznych dekrétoch väzením a výpraskom. Aj keď štát a cirkev dosahujú len čiastočné úspechy a ani tými najtvrdšími represáliami sa im nepodarí vymiesť staré slobodné zvyky, stáva sa, že spoločenstvá samé robia autocenzúru, pretože hry teraz nadobúdajú povahu sexuálnych a alkoholických orgií a už nemajú žiadnu spoločenskú ani rituálnu funkciu. Okrem toho veľa mladých ľudí má teraz v sebe pocit hriechu, takže sexuálne hry sa pre nich samotných stávajú len zdrojom vyjadrenia ich vývoja.

Pomaly, ale čím ďalej výraznejšie sa aj medzi Slovanmi vkráda zvyk, ktorý vedie spoločnosť a teda ženícha k tomu, aby vyhľadával bezúhonnú nevestu. Rovnako ako v klasických patriarchálnych spoločnostiach, tak aj v slovanskom svete sa rozšírili rôzne spôsoby, ako skontrolovať, či prišlo k deflorácii. Bolo tiež zistené, že v slovanských krajinách mávala často požiadavka na nevestinu bezúhonnosť účel zachovať zdravé stádo. Ak uvážime, že stará slovanská spoločnosť bola prevažne poľnohospodárska, je potom zrejmé, že tabu panenskosti je niečo, čo prišlo nepochybne zvonku a čo sa v spoločnosti uchytilo tiež vďaka tomu, že časom sa rozšírili kultúry pastierskeho typu. Tak sa aj v slovanských krajinách stretneme s prípadmi, nie však obvyklými, kedy sa panenstvo nevesty dokazovalo skúmaním prádla. To nás odkazuje opäť k slávnemu "vexillum castitatis", teda k zakrvácanej plachte či bielemu plátnu, ktoré sa po svadobnej noci ukazuje priateľom a rodičom, ako sa dodnes deje v niektorých miestach južného Talianska a v arabskom svete.

Nie je mi známe, že by boli robené špeciálne bádania zamerané na postupujúci zvyk trestať slovanské nevesty, ktoré nie sú panny. Pokiaľ v Rusku pravoslávny pop nepotvrdil panenstvo nevesty, nútil ju, aby na druhý deň po svadbe trikrát obišla kostol po kolenách. V iných slovanských krajinách, predovšetkým na Ukrajine a v Bulharsku, sa však dochádza až k prehnanému zaobchádzaniu so ženami, porovnateľnému len s niektorými africkými oblasťami, zrejme vzhľadom k príliš veľkej poddajnosti slovanskej spoločnosti voči tomu, čo sa násilím požaduje od prostých a čistých vzťahov. Ale slovanské rodiny si dávali dobrý pozor, aby takéto dôkazy neposkytli, vzhľadom k tomu, že len zriedka sa našla rodina s nedotknutou nevestou. Podľa Lubora Niederleho napríklad v oblasti Uherského Brodu bolo na sklonku 19. storočia viac ako 90 % neviest deflorovaných pred svadbou.

Cirkevného pôvodu budú pravdepodobne aj tie tabu, ktoré sa niekedy vytvárali okolo menštruačnej krvi, ktorá sa kedysi pravdepodobne používala na prípravu magických nápojov lásky a okolo samotnej menštruujúcej Slovanky. V prvých rokoch 20. Storočia bolo poukazované na to, že sa v Poľsku často zakazovalo menštruujúcej žene vstúpiť do kostola. Je tiež známe, že v Rusku nesmela menštruujúca žena piecť pre muža chlieb a že v Rusku a v Srbsku sa ženy počas ich dní mali skrývať pred rodinnými príslušníkmi (alebo cudzími ľuďmi) mužského pohlavia. Príkladov z etnografickej literatúry by sme mohli uviesť veľa.

Z toho, čo bolo doteraz povedané, snáď možno načrtnúť, ako vyzerala tradičná slovanská morálka: úplná sexuálna sloboda v dobe dospievania za účelom preskúmania vlastného tela a schopnosti uspokojiť partnera i ako všeobecný vzťah síl mladosti k prírode, stálosť manželského zväzku, aby bol zaistený zdravý rast potomstva, aby sa potom žena začala sexuálne správať usadnutejšie a v zásade menej promiskuitne.

Aj napriek zákazom sa nikdy nepodarilo definitívne potlačiť jadro tradičnej kultúry, ktorá videla v sexe dôležitý moment pre dospievanie mladých, aj keď magické príznaky už neprichádzali do úvahy.

V určitých momentoch a situáciách sa tolerovalo ako mnohoženstvo, tak aj mnohomužstvo. Ako pomerne známy príklad mnohoženstva môžeme uviesť Vladimírov "hárem" (5 manželiek a 200 až 300 súložníc v každom z veľkých miest Rusi) a Samov (12 manželiek) alebo rôzne dekréty moskovských patriarchov, ktorí od 16. storočia oficiálne prehlasovali, že nepovažujú za cudzoložstvo spojenie ženatých mužov so slobodnými dievčatami. Ako príklad mnohomužstva pripomeňme už spomenutý zvyk snochačestva. Ďalej možno prihliadať aj k známe citácii Ibn-Fadlana ohľadne zvyku slovanských žien, ktoré po smrti svojho pána najprv súložia so všetkými mužmi v komunite a potom líhavajú so šiestimi z jeho najbližšieho príbuzenstva.

Zdá sa teda, ako by v základe sexuálneho a spoločenského správania u starých Slovanov boli príkazy "neolitického" typu, totiž uctievanie plodnosti, a to na úkor nejednoznačného a väčšinou málo zrozumiteľného poňatia sexuálnej "vernosti", aspoň v predmanželskom období.

Iný prvok, ktorý nás vracia do obdobia "neolitu" starej slovanskej spoločnosti, sa týka pôrodných zvykov slovanských žien. K pôrodu prichádzala žena väčšinou po tom ako žila skrytá v ústraní. To môže viesť k domnienke, že u slovanských žien pretrvávala, tak ako u žien pravekých, obava z prítomnosti zlých duchov, ktorí by mohli pôrod narušiť. Je nám známe, že pôrodné metódy, dnes nazývané "aktívne", kedy si žena v priebehu pôrodu vyberá polohu, ktorá jej najviac vyhovuje, boli praktikované odjakživa, navzdory nedávnej a obzvlášť dnes všemocnej byrokracii a lekárskej domýšľavosti.

Je typické, že na rozdiel od valnej väčšiny moderných európskych štátov stratili niektoré slovanské štáty len v posledných rokoch povedomie o tom, čo boli ich tradičné sexuálne zvyky. Ešte v auguste roku 1990, uprostred rozhovorov o tom, či má byť pornografia v Juhoslávii povolená alebo nie, upozornila jedna psychologička v istom vysokonákladovom denníku, že by sa stačilo spýtať vlastných babičiek, čo robili, keď boli mladé, na dedinských slávnostiach, a prestali by sme sa pohoršovať.

Iným príkladom slovanskej špecifickosti by mohla byť maximálna blahosklonnosť, s ktorou sa v Českej republike pozerá na problém znásilnenia, zvlášť keď k nemu príde v opitosti. Požiadavka Vojenskej polície Spojených štátov amerických potrestať dvoch českých vojakov z kontingentu IFOR v Bosne, ktorí podľa americkej interpretácie "znásilnili" americkú vojačku, s ktorou predtým niečo popili, bola odmietnutá, ako vysvetľovali vysoké české vojenské miesta, pretože takýto akt v podobnej situácii nie je v rozpore so zákonmi a kultúrnymi zvyklosťami krajiny, odkiaľ obidvaja vojaci pochádzajú. Toto tvrdenie a k tomu štatistické údaje hovoriace o hrozných počtoch prípadov sexuálneho násilia, ku ktorým sa české ženy priznávajú, ale ktoré nenahlásia, môže byť jedine výzvou k ďalšiemu bádaniu nad minulosťou, aby bolo možné pochopiť prítomnosť i s jej anomáliami.

Že moderný svet prináša anomálie, bolo jasné už starým Slovanom, ktorých predstava sveta, spojená s opakovaním sa doby, v ktorej sex predstavoval jednu z hlavných znakov obrody, bola úplne "ľahostajná" k akémukoľvek pokroku, ktorý mohol zaručiť takzvané "lepšie" životné podmienky.

Koniec

1. Sexuálny život starých Slovanov - Úvod
2. Sexuálny život starých Slovanov - Na počiatku bola takisto žena
3. Sexuálny život starých Slovanov - Cudzoložstvo, vernosť
4. Sexuálny život starých Slovanov - Predmanželský sexuálny život a prosebné rituály
5. Sexuálny život starých Slovanov - Represívne zásahy proti tradičným zvykom

Pridajte komentár ako prvý

Pridávať komentáre môžu iba registrovaní užívatelia.
Zaregistrujte sa, alebo sa prihláste.

Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6
AkoComment © Copyright 2004 by Arthur Konze - www.mamboportal.com
All right reserved