Plač Beregyne

Bol si najobľúbenejší ty, syn rodný Svetoslav!
A rozplakal sa Slavutič, a ohňom padol dážď,
Ako perlovú dušu – na nešťastie Rusi a neslávu -
opustil si v noci z porúbanej katov hrude.

A pokiaľ kočovník, na okraj napĺňajúc tvoju lebku,
sladkým friažským vínom, oslavuje oplzlo a ukrutne,
ja nesiem tvoju dušu k Svarogovi v žiariace nebo,
tam, kde v Iriji kvitnú svetlomodré irisy.

Ja nesiem tvoju dušu v dlaniach stále vyššie a vyššie
a idú za nami, prinášajúc teplo kozuba
urazení Bohovia, proroctvá hrozné počujúc:

Matka Sva bije krídlom, oznamujúc falošného boha doby.
Bol si najobľúbenejší, ale zmýlil si sa, veľký!
Zabudol si, že zem je smrteľníkom iba na skúšku daná.
A vták-ohnivák sklonil hlavu dvojtvarnu,
A v srdciach slovanských hasnú bohov mená…

Preto som ja nemohla byť tvojou ochrankyňou,
v ten deň, keď ťa podlo a strašne zavraždili!
A keď neznesiteľne a zle bude jej v Javi,
Falošných bohov, falošných prorokov odmietajúc prehliadne ona.
Vzápätí za tebou z veľkej diaľky modrej

My, zabudnutí Bohovia vrátime sa k strateným v temnote…
Tu je meč tvoj, tu štít, tu je kôň! Tu som ja Beregyňa!
Veľa vojenských úloh bude nás čakať s tebou vo svete.