Povesť Vremennych Let – Pomsta kňahyne Oľgy

Oľga potom bola v Kyjeve so synom svojím, dieťaťom Svjatoslavom, a pestúnom jeho bol Asmud, a vojvoda Sveneld – otec Mstišov. Povedali potom Drevľania: „Hľa, zabili sme knieža ruské; vezmeme ženu jeho Oľgu za kniežaťa nášho Mala a Svjatoslava vezmeme a urobíme mu čo chceme.“

A poslali Drevľania najlepších mužov svojich, počtom dvadsať, na lodi k Oľge, a pristáli s loďou pod Boričevom. Veď voda vtedy tiekla popod Kyjevskú horu a ľudia sídlili nie na Podole, ale na hore. Mesto Kyjev vtedy bolo tam, kde je teraz dvor Gordjatu a Nikifora, a kniežací dvor bol v meste, kde je teraz dvor Borotislava a Čudina, a miesto pre lov vtákov bolo mimo mesta; bol mimo mesta aj iný dvor, kde teraz stojí dvor domestika, poza chrámom svätej Bohorodičky; nad horou bol vežový dvor – bola tam kamenná veža.

I povedali Oľge, že prišli Drevľania, i pozvala ich Oľga k sebe a povedala im: „Hostia dobrí prišli“. A odvetili Drevľania: „Prišli, kňahyňa“. A povedala im Oľga: „Tak hovorte, prečo ste prišli sem?“. Odpovedali potom Drevľania: „Poslala nás drevľanská zem s takýmito slovami – Muža tvojho sme zabili, tak ako muž tvoj, ako vlk, rozkrádal a lúpil, a naše kniežatá sú dobré, pretože zveľaďujú drevľanskú zem, – vydaj sa za kniežaťa nášho Mala“

Povedala im potom Oľga: „Ľúbezná mi je reč vaša, muža môjho už nič nevzkriesi, preto chcem vám zajtra vzdať česť pred ľuďmi svojimi; teraz však choďte k svojej lodi a uložte sa v lodi, veľkolepej, a zajtra pošlem pre vás, a vy hovorte: „Nejdeme na koňoch, ani pešo nepôjdeme, no poneste nás v lodi“, – a ponesú vás v lodi“ a prepustila ich k lodi.

Oľga potom prikázala vykopať jamu veľkú a hlbokú na vežovom dvore, vo vnútri mesta. Na nasledujúce ráno, sediac na veži, poslala Oľga pre hostí, a prišli k nim a povedali: „Volá vás Oľga pre česť veľkú“. Oni potom odvetili: „Nejdeme ani na koňoch, ani na vozoch a ani pešo nejdeme, no poneste nás v lodi“.

A odvetili Kyjevčania: „To je poroba; knieža náš je zabitý a kňahyňa naša chce ísť za vaše knieža“, a poniesli ich v lodi. Oni potom sedeli ,hrdo, bokom a vo veľkých náhrudných plechoch. A priniesli ich na dvor k Oľge, a ako ich niesli, tak ich vrhli vskutku aj s loďou do jamy. A, skloniac sa k jame, spýtala sa ich Oľga: „Dobrá je vám táto česť?“.

Oni potom odvetili: „Horšie od Igorovej smrti“. A rozkázala zasypať ich za živa; i zasypali ich. A poslala Oľga k Drevľanom a odkázala im: „Ak ma skutočne žiadate, pošlite najlepších mužov, aby som s veľkou cťou išla za vaše knieža, inak ma nepustia kyjevskí ľudia.“

Počujúc o tom, vybrali Drevľania najlepších mužov, spravujúcich drevľanskú zem, a poslali ich za ňou. Keď potom Drevľania prišli, Oľga prikázala pripraviť baňu (kúpeľ), hovoriac im takto: „Po umytí prídte ku mne“. A potom zakúrili v bani a vošli do nej Drevľania a začali sa umývať; zavreli za nimi baňu a rozkázala Oľga zapáliť ju od dverí, a zhoreli tu všetci.

I poslala k Drevľanom so slovami: „Hľa, už idem k vám, pripravte medu mnoho v meste, kde zabili muža môjho, nech si poplačem na mohyle jeho a urobím tryznu za svojím mužom“. Oni, počujúc o tom, pozvážali množstvo medu a zavarili ho. Oľga potom, vziac so sebou neveľkú družinu, vydajúc sa naľahko, prišla k mohyle svojho muža a oplakala ho. A rozkázala ľuďom svojim nasypať vysoký kopec mohylný, a keď ho nasypali, prikázala urobiť tryznu. Po tomto začali Drevľania piť a prikázala Oľga otrokom svojim, any ich obsluhovali.

A povedali Drevľania Oľge: „Kde je družina naša, ktorú sme poslali za tebou?“. Ona potom odvetila: „Idú za mnou s družinou môjho muža“.

A keď sa Drevľania opili, rozkázala Oľga otrokom svojim piť na ich česť a sama odišla neďaleko a prikázala družine porúbať Drevľanov, a posekali ich na päť tisíc. A Oľga sa vrátila do Kyjeva a zobrala vojsko na ostatných.

V roku 6454 (946). Oľga so synom svojím Svjatoslavom zobrala mnoho chrabrých bojovníkov a vytiahla na drevľanskú zem. I vyšli Drevľania proti nej. A keď sa zišli obe vojská pred zrážkou, Svjatoslav hodil kopiju do Drevľanov a kopija preletela medzi uši koňa a udrelo koňa po nohách, lebo bol Svjatoslav ešte dieťa.

A povedali Sveneld a Asmud: „Knieža už začal; nasledujme, družina, za kniežaťom!“ A porazili Drevľanov. Drevľania potom ustúpili a zatvorili sa vo svojich mestách. Oľga potom namierila si to so synom svojím k mestu Iskorosteňu, tak ako tí zabili jej muža, a obľahla so synom svojím mesto a Drevľania sa zatvorili v meste a úporne sa bránili z mesta, lebo vedeli, že zabijúc knieža, nemôžu sa nič spoľahnúť.

I obliehala Oľga celé leto, nemohúc dobiť mesto, rozhodla sa tak: poslala ona k mestu so slovami: „Do čoho sa chcete dosedieť? Veď všetky vaše mestá sa mi už vzdali a súhlasili s daňou a už obrábajú svoje nivy a zeme; a vy, odmietajúc platiť daň, chystáte sa umrieť od hladu“. Drevľania potom odvetili: „My by sme ti radi platili daň, ale veď ty sa chceš mstiť za muža svojho“.

Odkázala im potom Oľga: „Už som sa pomstila za zabitie svojho muža, keď ste prišli do Kyjeva, i po druhý raz, i po tretí raz – keď som vystrojila tryznu za svojho muža. Viac sa už nechcem mstiť, chcem len vziať od vás neveľkú daň a, uzatvoriac s vami mier, pôjdem preč“.

Drevľania sa potom opýtali: „Čo chceš od nás? My ti radi dáme mech a kožušiny“. Ona potom povedala: „Niet u vás teraz ani medu, ani kožušín, preto prosím u vás o nemnoho: dajte mi od každého dvora po tri holuby a tiež po tri vrabce. Veď ja nechcem na vás uvaliť takú ťažkú daň, ako môj muž, preto vás žiadam o tak málo. Vy ste zoslabli v osade, preto vás aj prosím o takú maličkosť“. Drevľania potom, tešiac sa, vyzbierali od dvora po tri holuby a po tri vrabce a poslali k Oľge s poklonou.

Oľga im potom povedala: „Hľa, vy ste sa pokorili mne a môjmu dieťaťu, choďte do mesta, a ja zajtra od neho odtiahnem i pôjdem do svojho mesta“. Drevľania potom s radosťou vošli do mesta a povedali o všetkom ľudom, a radovali sa ľudia v meste. Oľga potom, rozdajúc vojakom po holubovi, alebo po vrabcovi, rozkázala priviazať každému holubovi i vrabcovi zápalku, zabalenú v neveľkej plachietke, a priviazanou nitkou ku každému.

A keď sa začalo zmrákať, rozkázala Oľga pustiť holubov i vrabcov. Holuby aj vrabce potom zaleteli do svojich hniezd: holuby do holubníkov a vrabce pod strechy, a tak sa vznietili – niekde holubníky, niekde príbytky, niekde šopy, niekde senníky, a nebolo dvora, kde by niečo nehorelo, a nebolo možné hasiť, lebo vo všetkých dvoroch horelo. I utekali ľudia z mesta a prikázala Oľga vojakom svojim pochytať ich. A ako dobila mesto a zapálila ho, mestských starejších vzala do zajatia, niektorých ľudí pobila, a iných odovzdala do otroctva mužom svojim a ostatným uložila platiť daň.

I uložila na nich ťažkú daň: dve časti dane išli do Kyjeva a tretia do Vyšgorodu k Oľge, lebo bol Vyšgorod mestom Oľginým. I tiahla Oľga so synom svojím i so svojou družinou po drevľanskej zemi, ustanovovala dane i poplatky, i uchovali si mestá jej stanovištia a loviská. I prišla do mesta svojho Kyjeva so synom svojím Svjatoslavom a pobudla tu rok.

V roku 6455 (947). Vydala sa Oľga k Novgorodu i ustanovila po Mste pogosty a dane i po Luge obroky a dane a loviská jej zachovali sa po celej zemi, i sú dôkazy o nej, i miesta jej i pogosty, i sane jej stoja v Pskove i doteraz, a po Dnepre sú miesta jej pre lov vtákov, i po Desne, i dochovala sa dedina jej Olžiči dodnes. A tak, ustanoviac všetko, navrátila sa k synovi svojmu do Kyjeva a tam prebývala s ním v láske.

Be Sociable, Share!

•