Raslavkameň

Pri svojom hľadaní stôp po predkresťanských Slovanoch ma archeologický nadšenec z Prešova Ing. Ducár upozornil na zaujímavosť v Slanských vrchoch pri obci Abranovce. V lesoch nad dedinou sa vraj ukrýva zvláštny kameň, ktorý miestni obyvatelia používajú na magické obrady.

Vybrali sme sa tam z klubu a po skoro hodinovom putovaní z dediny po lese sme za pomoci sprievodcu dorazili ku kameňu. Podlhovastý, 2 metre dlhý a jeden meter široký kameň, s maximálnou výškou v “čele” 70 cm, celý obrastený machom, je veľmi zvláštny, nám pripomínal najskôr ľudskú tvár.

Kameň má v sebe štyri otvory, dva pri sebe sťa by oči, ďalšie dva nos a vyškerené ústa? Ak by bol v skalnej oblasti, nikto by si ho pravdepodobne ani nevšimol. Tu bol však široko-ďaleko jediný kameň . Okolo neho udupaná zem poukazovala na časté návštevy. Tu však zvláštnosti nekončia, ale začínajú. Na kríkoch pri kameni boli rozvešané stužky a pramienky ľudských vlasov. V “očiach” mal zastoknuté hliníkové a drevené lyžice. V “ústach” sa nachádzalo pár mincí. Náš sprievodca mal priam panický strach dotknúť sa ho holou rukou. Svoje počínanie nevedel presne špecifikovať, len hovoril niečo o čiernej mágii a zlej energii. Pomocou prútika sme s kolegom Mišom zmerali enrgetické pole v okolí kameňa. Všetko v norme. Zmerali sme aj kameň, nič zvláštneho. Keď sme sa však priblížili k “čelu”, virguľa prudko zareagovala a jej koniec sa vyšvihol dohora. Niekoľko krát sme meranie zopakovali, kým sme sa uistili, že naozaj z “čela kamennej tváre” prúdi akási energia.

Miestni obyvatelia tu evidentne chodia a používajú svoj Raslav kameň, ako tento kus balvanu volajú, na záhadné magické obrady. Hliníkové lyžice už vytláčajú nedostatkové drevené, mince niekto pravidlene vyberá, ale pozostatky po tajomných obradoch sú zreteľné.

Čo hovorí miestna legenda? Podľa domorodcov mladý rytier Raslav či Radslav z hradu Bodoň proti vôli svojej matky dochádzal za neurodzenou dievčinou do Prešova. Aby ho nemohli matkiny vojaci stopovať, prikul koňovi naopak podkovy. Matka to však zistila a Raslava prekliala. Ten na mieste skamenel. Tie štyri otvory v Raslav kameni, ako ho miestni volajú, sú vraj po kopytách jeho koňa. Toľko legenda, ktorá má aj iné verzie (chodil za inou a prekliala ho snúbenica, alebo ho stihol Boží trest). Raslav bol podľa legendy pozemských slastí užívajúci si kujón, prečo je teda jeho voda liečivá na oči a iné boľačky? O liečení napríklad neplodnosti sa nikto nezmienil. Starí Slovania mali božstvá s viacerými tvárami, táto je len jedna. Iba že by druhá bola zaborená v zemi s čakala na znovuvztýčenie modly.Na slovanský pôvod ukazujú aj miestne názvy-Obran, Bodoň, Žehňa, Lesíček, modla leží na mieste zvanom Dzeduchovské. Osamotený kameň však pravdepodobne uctievali už dávny obyvatelia tohto kraja.

Sprievodca nám potvrdil, že kameň má magickú schopnosť liečiť zranenia a choroby, ale aké a prečo tie rekvizity už vysvetliť nevedel.

Poobzerali sme sa po nejakých zvláštnostiach po okolí, ale nikde nič. Po ceste späť sme sa zastavili ešte pri bývalej horárni, z ktorej už ostala len studňa a akési priekopy. Legenda hovorí, že studňa je veľmi hlboká a siaha až na úroveň potoka Delňa a nesmelo sa spomína obvyklá legenda, že kačka spadla do studne a vyplávala dole v potoku. Podľa mapy je výškový rozdiel medzi studňou a potokom 150 m. Prinajmenšom však vraj skrýva nejaké poklady a podzemné chodby. Vhodenie ťažších predmetov (väčšie skaly sú naozaj naokolo zvláštnosťou) nevedie k žiadnej odozve, na prvý dojem pôsobí studňa značne hlboko.

Ako vznikla legenda? Prečo uctievajú skamenelého záletníka? Legenda o Raslav kameni pôsobí stredovekým dojmom. A naozaj, v 14. -16. storočí časť dediny patrila Raslavickým zemanom, teda potiaľ je všetko v poriadku. Ďalšia legenda hovorí, že kedysi tu žil pod Čiernou horou v Temnom lese (súčasné názvy) istý mág, alchymista a černokňažník. Legenda nehovorí, čo všetko napáchal, ale chudák skamenelý pán Radslav mohol byť jeho dielom, matka mohla poskytnúť len obvyklú odmenu. Medzi hradom Bodoň a Temným lesom sa už nachádza len Čertov dol, čo nám pekne dokresľuje stredovekú magickú idylku.

Záhadou je však aj samotný hrad Bodoň. Podľa archeológov a historikov by sa malo jednať o hrad pod kopcom Bodoň, ktorý volali aj Makovica či Kerekk a nachádza sa pár kilometrov na východ od Raslav kameňa. Ide o okrúhlu ryolitovú skalu, na ktorej je doložené osídlenie už v praveku. Podľa historických dokumentov, hrad Makovica (Bodoň, Kerekk) dal postaviť šľachtic Budun z Ploského v 60.-80. rokoch 13. storočia. Čo sa však k nášmu predchádzajúcemu príbehu už veľmi nehodí, po sporoch so šľachticmi z Drienova ho títo ešte do konca toho storočia stihli aj zabrať, poškodiť a zbúrať. Teda neskôr, za majetníctva Raslavických to boli už len ruiny a švárny Radslav by už nemal tadiaľ lomzovať. Taktiež pán Budun síce mal štyroch synov, ale ani jeden sa nevolal po kameni (či naopak).

Môže mať teda legenda o liečivom kameni iný, starší základ? Zdá sa, že áno. Miestni obyvatelia totiž oproti každej logike volajú Bodoňom nie hrad pri vrchu Bodoň, ale pozostatok neznámeho a tajomného hradiska na vyvýšenine juhovýchodne od modly a vyše 2 km vzdušnou čiarou od vrchu Bodoň. Ak si rozpomeniete na hodiny strávené v škole, možno sa vám pripomenie slovanské knieža Rastislav (Rastic). Do svojej funkcie bol síce dosadený Frankami, dlho im však poklonkovať nedokázal a zanedlho bol široko-daľeko uznávaný veľkomoravský panovník. Frankom sa to samozrejme ani trochu nepáčilo a vymieňali si s ním názory kopijou a mečom, tak často, ako sa len dalo. Okrem toho využívali aj nedorozumenia okolo cirkevných záležitostí na rôzne konšpiratívne útoky, zastavili mu prísun soli, na ktorej dovoze zvonku bola Veľkomoravská ríša závislá a uzavreli spojenectvo so silným bulharským cárom Borisom. Ten svoju ríšu rozšíril až po východoslovenskú nížinu a chystal sa pokračovať smerom na západ. Rastislav sa niekedy po roku 850 osobne vybral na východ svojho panstva , kde na Spiši, Šariši a Zemplíne zakladal nové opevnenia a hradiská. Je preto pravdepodobné, že hradisko Bodoň nad obcou Lesíček založil práve on a malo slúžiť ako súčasť obranného valu jeho ríše pred útokmi z východu, prípadne ako aj ochrana vtedy síce už známeho, ale málo výdatného zdroja soli pri Prešove. Pri svojom pôsobení na východe sa iste silne zapísal do povedomia pospolitého ľudu a na záhadnom kameni mohol odpočívať, alebo ho dopravovať na hradisko ako stavebný prvok. Hneď vedľajší vrch sa volá Kráľova. Že by po kráľovi Rastislavovi?

Rastislav ešte dlho vládol, ale stihol ho krutý osud. Na jednej hostine chcel dať zavraždiť svojho synovca Svätopluka,ktorý sa na jeho vkus až príliš bratal s Frankami. Ten sa o pláne včas dozvedel a po vzájomnom love na sebe v lese Rastislav padol do pasce a bol v putách odovzdaný Východofranskej ríší. Tí ho odsúdili na smrť, cisár Ľudovít Nemec mu ale na poslednú chvíľu dal “milosť”, nechal ho len oslepiť a uvrhol do žalára v niektorom z bavorských kláštorov, kde okolo roku 870 zomrel.

Chýr o oslepení a smrti múdreho a prezieravého kráľa sa postupne doniesol aj do uší jeho poddaných v Slánskych vrchoch a kameň, nejakým spôsobom spojený s Rastislavom postupne začal mať zázračnú moc na uzdravovanie očí, neskôr aj iných boľačiek. Ešte v roku 1907 popisuje v časopise muzealní slovenské společnosti františkánsky kňaz Jozef Pospech, ako ku skale chodia pútnici z ďaleka a liečia si vodou z nej svoje choré oči. Tak nejako si ja osobne predstavujem vznik legendy o čarovnej vode z Raslavkameňa.

V minulom storočí sa udialo okolo Raslav kameňa už len niekoľko vecí. Starý dubový les, ktorý kameň obklopoval napadla drevokazná huba a museli ho vyrúbať. Po vojne sa na popud lesníka Nagya schytili chlapi, že kameň postavia, pretože verili, že je pod ním ukrytý poklad. Napriek koňskému záprahu so skalou ani nehli. Žiadna legenda nehovorí, že by sklala niekedy stála. Farár je v dedine nový a o kameni netuší. Bežní dedinčania o ňom počuli, ale nevideli ho, pretože je mimo bežných chodníkov hlboko v lese. Najstarší o ňom vedia, málokto sa však prizná, že tam chodieva. A predsa sme zopár ľudí našli, čo nám o ňom čo-to prezradili. 73-ročný pán Moravič nám dokonca prezradil, aká mágia sa v kameni ukrýva. Podľa jeho verzie, ktorú nám viac či menej ochotne potvrdili ďalší, Raslav kameň lieči boľačky a rany. Na prste nám demonštroval, že ak sa mu začne prst oberať, treba ísť ku kameňu, ranu oškrabať a vytrieť do kameňa. Potom s lyžicou nabrať čarovnú vodu z diery po kopyte a naliať si ju na boľavé miesto. Hneď sa zahojí. Počas celého obradu sa nesmiete kameňa dotknúť rukou, pretože by ste ňou nabrali choroby, ktorých sa tam zbavili iní pred vami. Lyžica sa už nesmie ďalej používať a ostáva v kameni. Samozrejme, treba k tomu mrmlať formulky k Raslavovi a k svätým, ale tie už upresniť nechcel, či nevedel, vraj on tam nechodí. Je dobré podporiť svoju žiadosť o uzdravenie drobnou mincou vhodenou do otvoru. Vie o tom, že tam chodia hlavne ženy a skúšajú aj mágiu na krásu a polapenie chlapa (vlasy a stužky na kríkoch), ale neverí, že to aj funguje.

80-ročný pán Kríž robil niekedy kočiša v lesoch a kameň dobre pozná, a uznáva jeho magickú silu , hoci sám je silne veriaci . Voda z koňských kopýt vyliečila aj jeho príbuznú, Máriu Kuckovú. Za mladi ju veľmi boleli oči, zle videla a hrozil jej zákal. Keď jej už nikto nevedel pomôcť, priviedli ju ku kameňu a pretreli jej oči vodou z koňských šľapají. Zanedlho vyzdravela a odvtedy dobre vidí.

Možno práve vy ľudovej mágii neveríte. Nuž, aspoň ešte jeden príbeh na záver. Keď som opäť premieraval kameň virguľou a metrom, samozrejme som sa ho bez obáv dotýkal. Asi hodinu na to som pri ceste domov pocítil v ukazováku na ľavej ruke pálčivú bolesť a po príchode domov mi začal prst hnisať a puchnúť. Nebol som si vedomý žiadneho záderu či ranky, ktorá by sa mi mala tak rýchlo zapáliť, že behom pár hodín som mal na prste pri nechte hnisavú guču. Počaroval mi pán Moravič, alebo tam bol pri kameni nedávno predo mnou? Po dvoch dňoch som musel navštíviť chirurgiu, kde mi prst narezali, vybrali hnis a odborne ošetrili. Neviem, kto čaroval pri kameni predo mnou a liečil si tam boľačku, ale mal to do nemocnice z Abranoviec podstatne ďalej, ako ja zo sídliska v Košiciach. Ešte že tam mal čarovný Raslavkameň. Mne ostala len moderná veda.