Slovanským bojovníkom, mŕtvym i budúcim

Lode plávajú, ich plachty sa červenajú na zapadajúcom nebi, hmle hustej,
Voda večnosti nesie ich ticho, pamäti vietor ich plachty naplnil,
Cesta ich vedie do paláca, kde Mocný Boh vládne, Sekerobijec, Bleskov vládca,
Hrozných bojovníkov náčelník, dom Jeho je bydlisko mŕtvych bojovníkov.

Boh Zlatovlasý, ukáž svoju silu deťom, ktoré hlboko spia,
Zostúp z vrchov zabudnutých, zjav sa búrkou, čo zobudí mŕtvych,
Slnko vyjdi! Osvieť nebo červeným jasom a mŕtvi vstanú, živí sa zobudia,
Na Slávu ti zaspievajú ich družiny, k nebu sa vztýčia ich meče a ruky.

Zdvihnite meč, deti Peruna, meč, ktorý vám dali svätí Predkovia.
Zažnite oheň zúrivosti v očiach, Oheň, čo vám dajú nesmrteľní Bohovia,
Svoje čepele napojte krvou nepriateľov, oni dlho čakali, trápi ich smäd.
Otvorte sa sile, ktorá prebodáva nebo, Otvorte sa Smrti a nepriateľ nezvíťazí.

Napíšte v srdciach posvätné runy, napíšte znak večného Slnka.
Odhoďte štíty a brnenia vyzlečte, Smrť je pri vás, ona je váš ochranca.
Zaspievajú vám piesne prorocké vtáky, rodnej zemi hlboko sa ukloňte,
Počujete rachot a cítite pach požiarov: nepriateľ je blízko, nepriateľ je blízko.

Vo vysokej Iriji je oslava svätá,
Blíži sa rada starších, meče žiaria,
Oceľ nezradí vás a Smrť neoklame
Nepriateľ je blízko a my to vieme…
Svojou krvou zavlažte Zem,
Nech vyrastie bujná tráva,
Nech duby povedia potomkom,
Ako Predkovia bojovali a krv prelievali.

Lebo Slovan i keď leží päsť zatína
Kol seba bije a zotročiť sa nedá.