Rané Dejiny Ukrajiny – Úpadok Kyjeva

dejiny

obrázok ulice mestaPočas 12. storočia sa vytvorilo 10 až 15 samostatných kniežactiev. Každé malo nezávislý politický, ekonomický a aj kultúrny status. Vtedy sa Kyjev a okolité teritóriá začali nazývať “Ruskou zemou”. Pretože v Kyjeve býval metropolita a boli tam hlavné kostoly a kláštory, zostal kultúrnym a náboženským centrom Rusi. Ale prevaha Kyjeva bola aj jeho nešťastím. Pokračovali hádky medzi kniežatami o mesto. V dobe medzi rokmi 1146 až 1246 vládlo v Kyjeve 24 kniežat 47 krát. 35 vládnutí trvalo menej ako jeden rok.

celý článok» | 2 komentárov

Povesť Vremennych Let – Pomsta kňahyne Oľgy

povesti

obrázok nádoby so znakom PerunaOľga potom bola v Kyjeve so synom svojím, dieťaťom Svjatoslavom, a pestúnom jeho bol Asmud, a vojvoda Sveneld – otec Mstišov. Povedali potom Drevľania: „Hľa, zabili sme knieža ruské; vezmeme ženu jeho Oľgu za kniežaťa nášho Mala a Svjatoslava vezmeme a urobíme mu čo chceme.“

A poslali Drevľania najlepších mužov svojich, počtom dvadsať, na lodi k Oľge, a pristáli s loďou pod Boričevom. Veď voda vtedy tiekla popod Kyjevskú horu a ľudia sídlili nie na Podole, ale na hore. Mesto Kyjev vtedy bolo tam, kde je teraz dvor Gordjatu a Nikifora, a kniežací dvor bol v meste, kde je teraz dvor Borotislava a Čudina, a miesto pre lov vtákov bolo mimo mesta; bol mimo mesta aj iný dvor, kde teraz stojí dvor domestika, poza chrámom svätej Bohorodičky; nad horou bol vežový dvor – bola tam kamenná veža.

celý článok» | 0 komentárov

Povesť Vremennych Let – Igorova zmluva s Grékmi

povesti

obrázok nádoby so znakom Peruna„Súhrn zo zmluvy, uzatvorenej za cisárov Romana, Konštantína a Štefana, od Krista milovaných panovníkov. My, z rodu ruského, poslovia a kupci, Ivor, posol Igorov, veľkého kniežaťa ruského, a ostatní poslovia: Buefast od Svjatoslava, syna Igorovho, Iskusevi od kňahyne Oľgy, Sludy od Igora, synovec Igorov; Uleb od Volodislava, Kanicar od Predslavy; Šichbern Sfandr od ženy Ulebovej; Prasten Tudorov; Libiar Fastov; Grim Sfirkov; Prasten Akun, synovec Igorov; Kary Tudkov; Karšev Tudorov; Egri Evliskov; Voist Vojkov; Istr Aminodov; Prasten Bernov; Javtjag Gunarev; Šibrid Aldan; Kol Klekov; Steggi Etonov; Sfirka…; Alvad Gudov; Fudri Tuadov; Mutur Utin; kupci Aduň, Adulb, Iggivlad, Uleb, Frutan, Gomol, Kuci, Emig, Turobid, Furosten, Bruny, Roald, Gunastr, Frasten, Igeld, Turbern, Mone, Ruald, Sven, Stir, Aldan, Tilen, Apubeksar, Vuzlev, Sinko, Borič, vyslaní od Igora, veľkého kniežaťa ruského, a od celého kňažstva, a od všetkých ľudí ruskej zeme. A im je poručené znovuobnoviť starý mier, narušený už mnoho rokov nenávidiacim dobro a vraždy milujúcim diablom, a potvrdiť lásku medzi Grékmi a Rusmi.

celý článok» | 0 komentárov

Povesť Vremennych Let – Druhá výprava kniežaťa Igora na Grékov

povesti

obrázok nádoby so znakom PerunaV roku 6432 (944) Igor zhromaždil mnohých bojovníkov: Varjagov, Rusov, i Poľanov, i Slovenov, i Krivičov, i Tivercov, i najal Pečenehov, i rukojemníkov od nich vzal a vytiahol na Grékov na lodiach i na koňoch s úmyslom pomstiť sa.

Počujúc o tom, Korsunci poslali k Romanovi so slovami: „Ej, Rusi tiahnu, nespočet je u nich korábov, pokryli more korábmi.“ Tiež Bulhari poslali správu, hovoriac: „Idú Rusi a najali si aj Pečenehov.“ Počujúc o tom cisár, poslal k Igorovi najlepších bojarov s prosbou, hovoriac: „Nechoď, ale vezmi si daň, akú bral Oleg a ešte pridám k tej dani.“ Tiež k Pečenehom poslal látky a mnoho zlata. Igor potom, príduc k Dunaju, zvolal družinu a začal sa s ňou radiť a povedal jej reč cisárovu.

celý článok» | 0 komentárov

Povesť Vremennych Let – Prvá výprava kniežaťa Igora na Grékov

povesti

obrázok nádoby so znakom PerunaV roku 6449 (941) vytiahol Igor na Grékov. I poslali Bulhari správu cisárovi, že Rusi tiahnu na Carihrad: 10 tisíc korábov. A prišli, a priplávali a začali plieniť krajinu Bitýnsku, a vyplienili krajinu po Pontské more do Heraklei a do Paflagónskej krajiny a celú krajinu Nikomédejskú vyplienili, a celú zátoku vypálili. A koho zajali – jedných ukrižovali, iných potom pred seba stavajúc, strieľali, rozrážali, zväzovali im zozadu ruky a vbíjali železné klince do hláv.

Aj mnoho svätých chrámov zapálili, kláštory a dediny zapaľovali a po oboch stranách zátoky zachvátili nemálo bohatstva. Keď potom prišli z východu vojská Panfira – domestika so štyridsiatimi tisícmi (vojakov), Foka – patricija s Macedóncami, Fedora – stratilata s Trákmi a s nimi aj hodnostárski bojari, vtedy obkľúčili Rusov. Rusi potom, poradiac sa, vyšli proti Grékom so zbrojou a v neľútostnom boji Gréci ledva odolali.

celý článok» | 0 komentárov

Povesť Vremennych Let – Vláda kniežaťa Igora

povesti

obrázok nádoby so znakom PerunaV roku 6421 (913) po Olegovi začal kňažiť Igor. V tom istom čase začal vládnuť cisár Konstantin, syn Leonov. A vzbúrili sa Drevľania proti Igorovi po smrti Olegovej.

V roku 6422 (914) tiahol Igor na Drevľanov, zvíťazil nad nimi a uložil na nich daň väčšiu od Olegovej. V tom istom roku vytiahol Simeon Bulharský na Carihrad, uzavrel mier a vrátil sa domov.

celý článok» | 0 komentárov

Povesť Vremennych Let – Podobenstvo o smrti kniežaťa Olega

povesti

obrázok nádoby so znakom PerunaA žil Oleg, kňažiac v Kyjeve, majúc mier so všetkými krajinami. A prišla jeseň, a spomenul si Oleg na koňa svojho, ktorého kedysi nariadil kŕmiť, rozhodnúc, že na neho nikdy nevysadne, lebo spýtal sa volchvov a čarodejníkov: „Od čoho umriem?“ A povedal mu jeden čarodejník: „Knieža! Od koňa tvojho najmilšieho, na ktorom jazdíš, od toho ty zomrieš.“

Vstrebali sa slová tieto do duše Olegovej a povedal: „Nikdy si už na neho nesadnem a viac ho už neuvidím.“ A nariadil kŕmiť a nevodiť ho k nemu, a prežil niekoľko rokov, nevidiac ho, pokiaľ nepotiahol na Grékov. A keď sa vrátil do Kyjeva a prešli štyri roky, na piaty rok si spomenul na svojho koňa, od ktorého volchvovia predpovedali mu smrť.

celý článok» | 0 komentárov
© Copyright Krug Peruna - Theme by Pexeto