Povesť Vremennych Let – Podobenstvo o smrti kniežaťa Olega

obrázok nádoby so znakom PerunaA žil Oleg, kňažiac v Kyjeve, majúc mier so všetkými krajinami. A prišla jeseň, a spomenul si Oleg na koňa svojho, ktorého kedysi nariadil kŕmiť, rozhodnúc, že na neho nikdy nevysadne, lebo spýtal sa volchvov a čarodejníkov: „Od čoho umriem?“ A povedal mu jeden čarodejník: „Knieža! Od koňa tvojho najmilšieho, na ktorom jazdíš, od toho ty zomrieš.“

Vstrebali sa slová tieto do duše Olegovej a povedal: „Nikdy si už na neho nesadnem a viac ho už neuvidím.“ A nariadil kŕmiť a nevodiť ho k nemu, a prežil niekoľko rokov, nevidiac ho, pokiaľ nepotiahol na Grékov. A keď sa vrátil do Kyjeva a prešli štyri roky, na piaty rok si spomenul na svojho koňa, od ktorého volchvovia predpovedali mu smrť.

celý článok»

Povesť Vremennych Let – Ťaženie kniežaťa Olega na Carihrad

obrázok nádoby so znakom PerunaV roku 6415 (907) tiahol Oleg na Grékov, zanechajúc Igora v Kyjeve; vzal so sebou množstvo Varjagov, aj Slovenov, aj Čudov, aj Krivičov, aj Merov, aj Drevľanov, aj Radimičov, aj Poľanov, aj Severanov, aj Vjatičov, aj Chorvátov, aj Dulebov, aj Tivercov, známych ako tlmočníci; tých všetkých nazývali Gréci Veľká Skýtia.

S týmito všetkými tiahol Oleg na koňoch aj na lodiach; a bolo tých lodí počtom 2000. A prišiel k Carihradu; Gréci zamkli zátoku a mesto zatvorili. I vyšiel Oleg na breh a začal bojovať, a mnoho zabil Grékov v okolí mesta, zničili mnoho domov a chrámy spálili. a tých, ktorých zobrali do zajatia, sťali, umučili, iných zastrelili, druhých do mora vrhli a mnoho iného zla urobili Rusi Grékom, ako obyčajne robia nepriatelia.

celý článok»

Povesť Vremennych Let – Olegovo vládnutie

obrázok nádoby so znakom PerunaV roku 6390 (882) vydal sa na výpravu Oleg, pojmúc so sebou mnoho bojovníkov, Varjagov, Čudov, Slovenov, Merov, Vesov, Krivičov a prišiel k Smolensku s Krivičami, zaujal mesto a dosadil v ňom svojho človeka. Odtiaľ tiahol dolu a zaujal Lubeč, a tu tiež dosadil človeka svojho.

A prišli k horám Kyjevským, a uvidel Oleg, že tu vládnu Askold s Dirom. Skryl jedných bojovníkov a druhých postavil dozadu a sám prišiel nesúc na rukách mládenca Igora. I podplával k Uhorským horám, ukryl vojsko svoje a poslal k Askoldovi a Dirovi, hovoriac: „Sme kupci, putujeme do Grécka od Olega a kňažica Igora. Príďte k nám, k svojim rodným.“ Keď potom Askold a Dir prišli, vyskočili všetci ostatní z lodí, a povedal Oleg Askoldovi a Dirovi: Vy nie ste kniežatá, ani rodu kniežacieho, no ja kniežacieho rodu som“, a ukázal Igora: „A toto je syn Rurika.“

celý článok»
© Copyright Krug Peruna - Theme by Pexeto