Rané Dejiny Ukrajiny – Úpadok Kyjeva

obrázok ulice mestaPočas 12. storočia sa vytvorilo 10 až 15 samostatných kniežactiev. Každé malo nezávislý politický, ekonomický a aj kultúrny status. Vtedy sa Kyjev a okolité teritóriá začali nazývať “Ruskou zemou”. Pretože v Kyjeve býval metropolita a boli tam hlavné kostoly a kláštory, zostal kultúrnym a náboženským centrom Rusi. Ale prevaha Kyjeva bola aj jeho nešťastím. Pokračovali hádky medzi kniežatami o mesto. V dobe medzi rokmi 1146 až 1246 vládlo v Kyjeve 24 kniežat 47 krát. 35 vládnutí trvalo menej ako jeden rok.

celý článok»

Rané Dejiny Ukrajiny – Kyjev na vrchole slávy

obrázok ulice mestaVymedziť geografické hranice Kyjevskej Rusi je možné iba približne. Je však isté, že zahŕňali všetky územia obsadené východnými Slovanmi. Známe je, že vláda prvých kyjevských kniežat bola územne obmedzenou a nemala rovnakú silu. Prvé kyjevské kniežatá mali veľmi obmedzené kontakty, aj vplyv na im podriadené kmene, najmä tých, ktoré obývali oblasti ďalej od hlavných miest a okresov.

Kniežacie právo vyberať daň (alebo poplatky) mala družina, ktorá vyberala túto daň silou. Medzi kniežaťom a družinou vznikali osobné, bezprostredné vzájomné vzťahy, ktoré tvorili základ politickej organizácie mladej Kyjevskej dŕžavy. Týmto spôsobom a v snahe podriadiť si obchodné cesty do ďalekých krajín, kniežatá svojimi družinami za menej ako 100 rokov vytvorili obrovský mocenský celok – Kyjevskú Rus.

celý článok»

Rané Dejiny Ukrajiny – Rozkvet Kyjeva

obrázok ulice mestaKyjev vďačí za rozkvet svojej vlastnej geografickej polohe. V 6. – 7. storočí Poľania so svojím vodcom Kyjom vytvorili mocný kmeňový zväz, ktorý vládol nad susednými kmeňmi a udržoval úzke vzťahy s Byzantskou ríšou. Podľa legendy bol Kyjev založený bratmi Kyjom, Ščekom, Chorivom a ich sestrou Lybeďou.

Prví vládcovia Kyjeva

Zaoberajúc sa lúpežníctvom a obchodom, prví vladári Kyjeva pretvorili toto mesto na centrum veľkej a mocnej politickej štruktúry.

celý článok»

Rané Dejiny Ukrajiny – Slovania

obrázok ulice mestaOd konca 5. a začiatku 6. storočia n. l. sa záujem historikov Ukrajiny zameral z Pričernomoria a stepí do lesných rovín, kde v tej dobe býval poľnohospodársky národ. Skúmanie jeho jazykových, etnických a kultúrnych čŕt poukazuje na to, že títo ľudia boli Slovanmi – priamymi predkami dnešných obyvateľov Ukrajiny.

Východní Slovania

Slovania vznikli z autochtónneho indoeurópskeho obyvateľstva východnej Európy. Veľké množstvo sa domnieva, že Praslovania obývali severné Karpaty, údolie rieky Visly a močiare Pripiate. Odtiaľ sa koncom 6. a začiatkom 7. storočia n. l. začali šíriť vo všetkých smeroch po Európe, najviac kolonizovali Balkán, kde boli úrodné pôdy, bohaté mestá a teplé podnebie. Slovania sa presúvali ako kolonisti, no nevyhli sa ani dobyvateľským výpravám.

celý článok»

Rané Dejiny Ukrajiny – Úvod

obrázok ulice mestaNázov Ukrajina znamená zem, ktorá je na kraji. Momentálne má Ukrajina vyše 600 tisíc km2 a má dĺžku 1300 km, od západu na východ a 900 km zo severu na juh. Má okolo 52 miliónov obyvateľov.

Prví obyvatelia sa objavili pred 150 tisíc rokmi. Asi pred 40 tisíc rokmi sa v polovici doby ľadovej objavil v tejto oblasti človek kromaňonský (homo sapiens). Prvé znaky poľnohospodárstva nachádzame na Ukrajine z obdobia asi spred 6 – 5 tisícročím pred n. l. Vtedy sa tu usadili ľudia tzv. tripožskej kultúry, ktorá sa rozvinula v údoliach Dnestru a Bugu, neskôr aj pri Dnepri. V dobe svojho rozkvetu medzi rokmi 3500 až 2700 pred n. l. obyvatelia tripožskej kultúry obývali veľké dediny s 600 – 700 ľuďmi.

celý článok»
© Copyright Krug Peruna - Theme by Pexeto