Sexuálny život starých Slovanov – Represívne zásahy proti tradičným zvykom

obrázok tancujúcej ženyTyp morálky, ktorý pochádza zo Stredného východu a po Európe sa rozšíril prostredníctvom kresťanstva, sa začína šíriť aj na vidieku a postupne zasiahne aj tie najvzdialenejšie miesta od nových centier. Sexuálny akt nebýval u mladých ľudí v predkresťanskej dobe znakom hriechu. Stretnutím rôznych mentalít sa vytvorila situácia, v ktorej sa na jednej strane cirkvi nikdy nepodarí do základu vymiesť chuť k predmanželským stykom, na druhej strane sa však bude do spoločnosti stále viac vkrádať pocit hriechu a zvyky sa narušia.

Počínajúc 18. storočím budú strety kultúr čím ďalej tým tvrdšie. Do Volyňska a na Ukrajinu sú povolané žandárske hliadky, ktoré majú dohliadať na dediny a zabrániť mladým sa schádzať. V Srbsku od roku 1833 hrozí knieža Miloš v rôznych dekrétoch väzením a výpraskom.

celý článok»

Hromnice

obrázok PerunaAj tento sviatok, ako aj ostatné sa snažia súčasné zdroje prisudzovať starorímskemu pôvodu – kňazi, tzv. luperci, obetovali v tomto období božstvám capov a psov. Z ich koží narezali remene a behali s nimi po uliciach a udierali okoloidúcich, hlavne ženy. Súčasťou tohto obradu luperkálií, ako sa v Ríme nazývali, boli aj sprievody, ktorých účastníci niesli zapálené sviece.

Zmyslom šibania i nosenia zapálených sviečok bola magická očista, pomenovaná februatio a z toho vznikol aj súčasný názov mesiaca ljuteň – február. Od čias pápeža Gelasiusa, ktorý v roku 494 nariadil očistný pochod so sviečkami okolo kostola sa k tomu začali nabaľovať ďalšie kresťanské mýty, ktoré pretrvali až dodnes. Ľudia nakupujú hromničné sviečky, dávajú ich vysvätiť v kostole a potom zapaľujú ako ochranu pred búrkou. Ešte doteraz na dedinách starí ľudia pri búrke zapaľujú takúto sviečku.

celý článok»

Sexuálny život starých Slovanov – Na počiatku bola takisto žena

obrázok tancujúcej ženyUž Prokopius z Cesaree upozorňoval na veľkú demokratickosť slovanskej spoločnosti a cisár Mauricius zašiel ešte ďalej, keď hovoril priamo o “anarchii”. Podľa niektorých etnografických prác z 19. storočia si žena ešte udržovala svoje postavenie v spoločenskej štruktúre.

Vedľa otca či hlavy veľkej slovanskej rodiny zvolenej z mužského osadenstva tu totiž nájdeme aj hlavu ženskú, domačicu v Srbsku, domakinu v Bulharsku a chozjajku alebo bolžuku v Rusku. Domačica alebo bolžuka býva väčšinou manželka hlavy rodiny. V niektorých prípadoch, ale len v Srbsku, býva zvolená samostatne ženami a rozhodne nepodlieha autorite domačina.

celý článok»
© Copyright Krug Peruna - Theme by Pexeto