Veles odchádza do hory Azov

Keď Dij, boh nočnej oblohy, vyrubil ľuďom príliš veľkú daň, oni mu prestali dávať obety. Vtedy Dij začal trestať ľudstvo a ľudia sa obrátili na Velesa, aby im pomohol.

Boh Veles ich vypočul a premohol Dija, zničil jeho palác, postavený z orlích pier. Veles zvrhol Dija z neba, do Nijovho podsvetného kráľovstva. A ľudia sa modlili:

Ó boh Veles! Ty naše Slnko,
žiariace na polia!
Ty si Mesiac i Hviezdny jas!
Ty si naša kvitnúca zem!
Za tebou stoja nebeské sily!
Ty múdry a silný boh!
Si bystrejší od orla!
I Dija si prevýšil!
“Kniga Koljady”

No potom Dij s pomocou Nija znova vystúpil na zem a vystrojil hostinu, na ktorú bol pozvaný aj sám Veles, akoby na znak zmierenia. Keď Veles prišiel do hodovej miestnosti, Dij mu podal čašu s otravou. Veles ju vypil a odišiel sám do Nijovho podsvetia, kde bol zatvorený do najtemnejšej jaskyne.

A vtedy mu prišla na pomoc Azovuška. Zostúpila k Nijovi do podsvetia a uprosila ho, aby pustil Velesa.

A vtedy Veles a Azovuška prechádzali spolu cez nádvoria a jaskyne podsvetia až k samému východu. Keď došli k východu, ozval sa hlas Najvyššieho Roda, ktorý im povedal:

“Azovuška, ty môžeš vyjsť týmto východom, no Veles musí nájsť iné dvere, pretože stratil svoje telo.”

To znamenalo, že Veles sa musel znova narodiť.

No Azovuška nechcela opustiť Velesa. Preto, ako sa zavrela hora Azov, kde bola brána do podsvetia, zostala s Velesom čakať na jeho znovuzrodenie.